Moja izba

Moja izba- spovednica malá,
v nej všetko som zanechala.

Moja izba- únik zo sveta,
každú lásku, plač i smiech, to všetko si pamätá.

Moja izba- útočisko mojich dní,
v nej o svojom princovi tajne sním.

Moja izba- múza mojich slov,
prvé verše písala som s ňou.

Moja izba- miesto sladkého odpočinku,
v nej strácala som sa aspoň na hodinku.

Moja izba- chrám večnosti,
pozná ma celú až do kosti.

Moja izba, pokrytá pavučinou,
moje tajomstvá ostanú navždy s ňou.

Zviazala ich v hrubom zväzku,
a ukryla kde si v izbovom lesku.

Raz sa do nej isto vrátim,
a v dievčenských snoch opäť sa stratí

Ivanka Bartošová, 1. ZAB(pamätáš)   (anjel) (opustená)